Čo je nového v oblasti legislatívy plastov? V oblasti plastov pre styk s potravinami došlo v minulom roku ku schváleniu nového Nariadenia komisie (EÚ) 2020/1245. Týka sa to predovšetkým výrobcov obalového materiálu: plastových fólií, kelímkov, vaničiek, vedier, pet fliaš, prepraviek či boxov.

Dňa 23. septembra 2020 vstúpilo do platnosti NARIADENIE KOMISIE (EU) 2020/1245 zo dňa 2. septembra 2020, ktorým sa menia ustanovenia a opravuje sa nariadenie (EU) č. 10/2011 o materiáloch a predmetoch z plastov určených pre styk s potravinami.

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32020R1245&from=SK

Aj keď existuje prechodné obdobie, už od 23.3.2021 nemožno na trh uvádzať výrobky ktoré nespĺňajú túto prísnejšiu normu. Podľa starých pravidiel je možné tolerovať výrobky na trhu len do vypredania zásob. Týmto Nariadením sa výrazne mení rozsah hodnotenia migrácie prvkov a primárnych aromatických amínov a spôsob hodnotenia výrobkov pre opakované použitie.

Sme pripravený skúšať a hodnotiť výrobky podľa nových pravidiel a zaistiť Vám potrebnú certifikáciu vašich produktov! Neváhajte sa na nás obracať.

Ako akreditovaný certifikačný orgán sa zaoberáme i certifikáciou plastovej drviny a recyklovaných plastov. Táto služba je v súčasnosti s ohľadom na nedostatok primárnych plastových materiálov a jej aktuálnou cenou veľmi žiadaná. Pre vydanie certifikátu je nutné túto drvinu otestovať v akreditovanom laboratóriu. Zabezpečíme potrebné testovanie napr. týchto vlastností: index toku taveniny, obsah ťažkých kovov Pb, Cd, Cr, Hg, Sn, As, Mn, obsah popola a sypnú hmotnosť. Zaistíme certifikáciu podľa platných noriem a predpisov. V prípade záujmu sa neváhajte na nás obrátiť.

Plánujete dovážať tovar zo zahraničia? V takom prípade by ste mali vedieť, aké povinnosti vás neminú, ako si vysporiadať dane z tohto tovaru a či vôbec treba platiť pri každom tovare clo. A ako funguje dovoz tovaru v rámci krajín Európskej únie?

V nasledujúcom článku sa dozviete všetky potrebné informácie, ktoré by ste mali o importe tovaru na Slovensko vedieť ešte predtým, než s tým reálne začnete.

Vstupom do Európskej únie sme sa stali súčasťou spoločného trh bez vnútorných a colných hraníc medzi členskými štátmi. V praxi to znamená, že je zabezpečený voľný pohyb nielen osôb, ale aj tovaru, služieb a kapitálu. Čiže ak chcete dovážať tovar na Slovensko z niektorej členskej krajiny, môžete tak urobiť bez toho, aby ste potrebovali povolenie či museli následne platiť clo.

V prípade importu tovaru z tretích štátov, teda krajín, ktoré nepatria do colnej únie Európskej únie, sa na tento tovar uplatňujú colné predpisy.

Colné územie Európskej únie alebo colná únia vznikla v roku 1968 na zjednodušenie obchodu v rámci krajín únie. Dodnes bojuje proti nezákonnému obchodu s ohrozenými druhmi zvierat, čím chráni svojich občanov, zvieratá i životné prostredie.

Colné orgány pracujú aj na odstraňovaní organizovanej trestnej činnosti. V spojení s politickými a imigračnými útvarmi svoju činnosť zameriavajú aj na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, drogami, falšovaným tovarom a zbraňami. Usilujú sa tiež predchádzať colným a daňovým podvodom, aby vlády členských štátov neprichádzali o podstatné príjmy v rozpočte.

Okrem toho platí jednotná colná politika na tovar dovezený z krajín mimo EÚ tak, že sa naň uplatňujú rovnaké sadzby. Clo na tovar, ktorý je dovezený do Európskej únie tvorí okolo 14 % z celkového rozpočtu EÚ a patrí k tzv. tradičným vlastným zdrojom.

Medzi členskými štátmi sa naopak nevyberá za tovar žiadne clo. Colná únia v praxi znamená, že štáty v nej združené musia v rámci medzinárodného obchodu konať ako jeden celok.

Do colnej únie patria všetky štáty Európskej únie a Monako. Napriek tomu, územie EÚ a colnej únie nie je totožné, pretože do colného územia nepatria určité oblasti, napríklad talianske obce Livigno a Campione d’Italia či pobrežné vody jazera Lugano.

Hoci sa v hovorovej reči dovoz tovaru používa ako všeobecné pomenovanie na tovar z akejkoľvek krajiny, nie je to správne. V rámci členských štátov Európskej únie hovoríme o nadobudnutí tovaru, pri krajinách mimo colného územia EÚ zase o dovoze tovaru.

Ak napríklad nakupujete tovar z Poľskej republiky, ide o nadobudnutie tovaru z iného členského štátu Európskej únie. Pri nákupe produktov napríklad z Číny je to dovoz tovaru.

Rozdiely však nie sú v len slovách, ale aj v poplatkoch a pravidlách:

• Colné predpisy sa nevzťahujú na nadobudnutie tovaru z iného členského štátu EÚ, len na dovoz tovaru z tretích krajín.
• Väčšinou sa pri dovoze tovaru z tretích krajín platí clo, pri nadobudnutí tovaru z členského štátu EÚ sa neplatí
• DPH z tovaru nadobudnutého z iného štátu EÚ sa platí daňovým úradom alebo priamo dodávateľovi. DPH, ktorá sa vzťahuje k dovozu tovaru, platí podnikateľ colným úradom.
• Pri nadobudnutí tovaru z iného štátu EÚ tovar neprechádza colným konaním, pri dovoze tovaru áno.

S dovozom tovaru zo zahraničia sa spája aj niekoľko typov colných režimov. Na základe typu colného režimu dovozca vie, aké colné predpisy sa na jeho tovar vzťahujú a o ktoré dovozné formality sa musí postarať, aby mohol s tovarom disponovať.

Rozlišujeme tak nasledujúce colné režimy:

• voľný obeh
• slobodné pásma
• colné uskladňovanie
• dočasné použitie
• konečné použitie
• aktívny zušľachťovací styk
• tranzit

Podľa Colného kódexu Únie sa na colné účely musí stanoviť colná hodnota dovezeného tovaru. Colná hodnota tovaru zodpovedá skutočne zaplatenej cene alebo cene, ktorá sa za daný tovar ešte len má zaplatiť.

Do tejto ceny za zahŕňajú úplne všetky platby, ktorých zaplatenie bolo podmienkou predaja dovezeného tovaru. Do colnej hodnoty patria:

• provízie a odmeny za sprostredkovanie
• cena kontajnerov, ktoré sú pre colné účely považované s tovarom za jeden celok
• cena obalu (práca aj materiál)
• poistenie tovaru a náklady na dopravu
• cena poplatkov nakládku a manipuláciu s tovarom pri preprave tovaru

Výpočet cla následne nie je vôbec zložitý, je to súčin colnej hodnoty tovaru a sadzby cla. Každý tovar má pritom inú colnú sadzbu, ktorú určuje colný sadzobník. Dokonca pri niektorých druhoch tovaru nie je stanovené žiadne clo, takže dovozca pri takom druhu tovaru clo neplatí.

Z dovezeného tovaru je potrebné zaplatiť aj daň z pridanej hodnoty. Podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty sa pri dovezenom tovare za základ dane považuje colná hodnota tovaru.

V prípade, že nasledujúce položky nie sú zahrnuté v colnej hodnote tovaru, tak sa taktiež zahŕňajú do základu dane. Ide o:

• dane, clá a ďalšie platby splatné v zahraničí
• súvisiace náklady, ako je provízia, výdavky na balenie, prepravu i poistenie, ktoré vznikli, kým sa tovar dostal do prvého miesta určenia v tuzemsku

Na účely DPH sa do základu dane podľa zákona rátajú aj náklady týkajúce sa prepravy tovaru na iné miesto určenia v rámci Európskej únie, ako je tuzemsko. To však len v prípade, že je toto miesto pri dovoze známe.

Keď už vieme, čo tvorí základ dane, výpočet DPH je hračkou. Určí sa ako súčin základu dane a sadzby dane.

Či už ide o clo alebo daň z pridanej hodnoty, dovezený tovar rozdeľujeme do skupín na základe jeho ceny. Od zaradenia do cenovej skupiny sa odvíjajú aj povinnosti, ktoré treba splniť.

Dovoz tovaru v hodnote do 22 eur

Tovar, ktorého hodnota nepresahuje sumu 22 eur a je prepustený do colného režimu nazývaného voľný obeh, je podľa zákona oslobodený od DPH a cla.

To v praxi znamená, že ak dovážate tovar z krajín mimo colnej únie EÚ prostredníctvom prepravnej spoločnosti alebo Slovenskej pošty, tak vám tovar doručia bez povinnosti platiť clo alebo DPH. Všetky colné formality pritom vybaví prepravca.

Námatkové kontroly hodnoty tovaru

Môže sa tiež stať, že si colný úrad námatkovo vyberie vašu zásielku na kontrolu a vyžiada si podporné doklady. Kontroly prebiehajú buď náhodne, alebo sa uskutočňujú pri podozrení na podhodnotenie tovaru alebo porušenie duševného vlastníctva, napríklad dovozom falzifikátov.

Po výzve colného úradu stačí doložiť doklad o zaplatení za tovar, čím sa preukáže aj reálna hodnota tovaru. Môže to byť napríklad výpis z bankového účtu, potvrdenia platby z PayPal, výpis transakcií z kreditnej karty a podobne. Následne obvykle colný úrad zásielku prepustí.

Pozor na to, že 1. júla 2021 nadobúdajú účinnosť zmeny v zákone o DPH, čo v praxi znamená, že už nebudú od DPH oslobodené ani zásielky do 22 eur. Zrušenie tohto oslobodenia platí pre právnické aj fyzické osoby. Teda pre každého, kto si objednáva tovar z územia tretích štátov. Táto zmena sa nedotýka oslobodenia od platenia cla za dovezený tovar do 22 eur.

Dovoz tovaru v hodnote od 22 eur do 150 eur

Dovezený tovar, ktorého hodnota sa pohybuje v sume od 22 eur do 150 eur sú oslobodené len od platby dovozného cla. Daň z pridanej hodnoty sa v tomto prípade už platiť musí.

Ak je zásielka doručovaná Slovenskou poštou, tak tá sa aj postará o colné konanie, za čo si účtuje aj poplatok podľa Cenníka služieb, ktorý nájdete na webovej stránke Slovenskej pošty.

Colné konanie

V prípade, že sú k zásielke pripojené všetky doklady potrebné na výpočet colnej hodnoty tovaru, spotrebnej dane a DPH, môže colný úrad hneď vydať rozhodnutie a po zaplatení poplatku za službu a colného dlhu tovar Slovenská pošta doručí majiteľovi. Ak tieto doklady chýbajú, dovozca je vyzvaný, aby ich v stanovenej lehote doplnil.

Pri zásielkach, ktoré doručuje kuriér, si môžete colné konanie zúradovať sami, prípadne sa nechať zastupovať colným deklarantom. Využiť služby colného deklaranta sa vyplatí, ak dovážate tovar z tretích krajín len sporadicky.

Dovoz tovaru v hodnote nad 150 eur

V prípade dovozu tovaru drahšieho ako 150 eur je to jednoduché. Vo všeobecnosti nie je oslobodený ani od cla, ano od DPH. Samozrejme, aj tu existujú výnimky a niektoré druhy tovarov sú oslobodené od platenia cla a DPH aj napriek tomu, že ich hodnota presahuje 150 eur.

Colné formality aj v tomto prípade môže za vás vybaviť Slovenská pošta alebo prepravca, samozrejme za poplatok. Colné vyhlásenie však môžete podať aj sami elektronicky.

Colné vyhlásenie sa od roku 2017 podáva výlučne elektronickou formou. Výnimkou je havarijný stav elektronického systému, vtedy je povolené colné vyhlásenie podať aj v papierovej forme.

Ešte predtým, ako podnikateľ môže podať colné vyhlásenie, potrebuje mať zabezpečené tieto náležitosti:

• elektronický občiansky preukaz
• aktívny elektronický podpis
• elektronickú schránku na slovensko.sk
• registráciu v Centrálnom elektronickom priečinku
• pridelené EORI číslo

Až následne môžete vyplniť a podať colné vyhlásenie, ktoré vás potrápi niekoľkými stranami. Ak si neviete poradiť, pomôže vám príručka na webe Finančnej správy SR. Informácie, ako vyplniť colné vyhlásenie elektronicky, tiež nájdete aj na webe Centrálneho elektronického priečinka.

Na základe výmery platieb z colného úradu, je podnikateľ povinný zaplatiť clo, spotrebnú daň i daň z pridanej hodnoty. Všetky informácie potrebné na uskutočnenie platby, ako aj dátum splatnosti, sa nachádzajú vo výmere platieb.

Clo patrí do obstarávacej ceny dovezeného tovaru. Ak nemáte nárok na vrátenie zaplatenej spotrebnej dane, prípadne na odpočet DPH z dovezeného tovaru, tak zaplatená spotrebná daň alebo DPH sa radí do obstarávacej ceny dovezeného tovaru.

Ak máte nárok na vrátenie spotrebnej dane, môžete o to požiadať v daňovom priznaní k spotrebnej dani. Odpočet DPH z dovezeného tovaru si môžete uplatniť v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty. Podmienkou na uplatnenie oboch nárokov je zaplatenie DPH aj spotrebnej dane colnému úradu.

Pri dovoze tovaru, ktorý podlieha veterinárnej kontrole, z tretích krajín je nutné postupovať podľa zákona č. 39/2007 Z. Z o veterinárnej starostlivosti a rovnako aktuálnych právnych predpisov Európskej únie, ktoré ustanovujú veterinárne požiadavky pre dovoz tovaru.

Pod tovar podliehajúci veterinárnej kontrole patria zvieratá, násadové vajcia, zárodočné produkty, produkty živočíšneho pôvodu, vedľajšie živočíšne produkty a niektoré vybrané produkty rastlinného pôvodu.

Podľa spomínaného zákona sa tento tovar môže dovážať, len ak:

• spĺňa požiadavky, ktoré ustanovuje zákon a nariadenia vlády SR
• pochádza z tretej krajiny, ktorá je schválená na dovoz do Európskej únie
• pochádza z chovu, organizácie, zariadenia, zberného strediska zvierat a prevádzkarne schválenej na dovoz do EÚ
• má certifikát, ktorý vydal príslušný orgán v krajine pôvodu a zodpovedá vzoru, ktorý stanovuje legislatíva EÚ

Dobrovoľná certifikácia výrobkov sa vykonáva v oblasti neregulovanej zákonom, ak výrobky nepodliehajú záväzným európskym smerniciam viacej tu.

Dobrovoľná certifikácia výrobkov sa vykonáva v oblasti neregulovanej zákonom, ak výrobky nepodliehajú záväzným európskym smerniciam.

Proces dobrovoľnej certifikácie sa pozostáva z nasledovných krokov:

• Žiadosť
• Cenová ponúka
• Predloženie dokumentov
• Preskúmanie dokumentov
• Správa o preskúmaní a zoznam nedostatkov
• Odstránenie nedostatkov žiadateľom
• Rozhodnutie a vydanie certifikátu, osvedčenia

V prípade pozitívnych výsledkov z preskúmania dokumentácie je vydané osvedčenie o dobrovoľnej certifikácii (certifikátu) a o zhode s európskymi normami.

Dobrovoľná certifikácia je pridaná hodnota pre výrobcu, ktorý sa chce presadiť na trhu medzi konkurenciou. Výrobca je zodpovedný za výrobok a jeho kvalitu a preto sa musí snažiť aby jeho výrobok spĺňal všetky požiadavky naň kladené. Naša spoločnosť Prvá certifikačná s.r.o. poskytuje nezávislé a nestranné posúdenie zhody s požiadavkami medzinárodných noriem a smerníc, ktorej činnosť spočíva v preskúmaní technickej dokumentácie s cieľom overiť súlad rôznych aspektov vrátane:

• preverenie použitia a súladu výrobku s harmonizovanými normami a smernicami
• preverenie vyhlásenia o zhode
• preverenie správnosti informácií v návode na použitie vzhľadom na určený účel použitia
• označenie výrobku

Výsledkom overenia je stanovisko, vo forme certifikátu. Overovanie je činnosť vykonávaná na dobrovoľnom základe ako nezávislé posúdenie treťou stranou a nikdy nie je konzultácia = dobrovoľná certifikácia.

V prípade záujmu nás kontaktujte.