Beyond Brexit: posilnenie uznávania označenia CE

---

by Prv_certIF258

Energetický certifikát: Povinnosť alebo výhoda? Všetko, čo by ste mali vedieť

Ak ste majiteľom nehnuteľnosti, predávate alebo prenajímate budovu, určite vás zaujíma ako získať energetický certifikát a koľko vás to bude stáť. Na druhej strane, ak hľadáte nový domov, jedna z vlastností budovy, ktorú budete medzi ponukami porovnávať, by mala byť energetická náročnosť nehnuteľnosti. 

Energetická náročnosť a spotreba energie sú dve základné veličiny, ktoré vstupujú do výpočtu hodnoty a kategorizácie budovy. Od 01. januára 2021 musia všetky novostavby dosahovať úroveň A0. Ako dosiahnuť túto úroveň? Potrebuje aj vaša nehnuteľnosť energetický certifikát? A ako to je s energetickým certifikátom pre komerčné budovy? 

Čo je energetický certifikát?

Energetický certifikát je dokument, ktorý určuje, koľko budova spotrebuje energie a akú úroveň emisií CO2 vypúšťa do ovzdušia. Je to podobné ako na energetickom štítku na elektrických spotrebičoch. Aj tu nájdete stupnicu farieb od zelenej po červenú, pričom zelená (A) je najúčinnejšia a červená (G) najmenej účinná. 

Energetický certifikát má informovať o energetickej hospodárnosti budovy a posúdiť, či nehnuteľnosť spĺňa minimálne požiadavky stanovené legislatívou. Tieto požiadavky sa líšia v závislosti od krajiny a typu budovy, ale vo všeobecnosti sa zameriavajú na spotrebu energie na vykurovanie, chladenie, ohrev teplej vody. Ak sa jedná o iné ako o rodinné a bytové domy, posudzuje sa aj vplyv osvetlenia a vetrania.

Aký význam má energetický certifikát?

Hlavným cieľom energetického certifikátu je zhodnotiť, ako budova „hospodári“ s energiami. Posudzuje sa, aké množstvo primárnej energie bolo dodané, z akého zdroja pochádza a ako vplýva prevádzka budovy na životné prostredie. 

Na význam energetického certifikátu by sme sa mohli pozrieť z 3 primárnych hľadísk.

Environmentálne hľadisko

• Zníženie emisií skleníkových plynov: Budovy sú zodpovedné za značnú časť emisií skleníkových plynov, ktoré prispievajú ku klimatickým zmenám. Úspora energie v budovách vedie k zníženiu spotreby fosílnych palív a tým aj k nižším emisiám CO2 a iných skleníkových plynov.
• Zníženie znečistenia ovzdušia: Spaľovanie fosílnych palív na vykurovanie budov vedie k znečisteniu ovzdušia, ktoré môže mať negatívne vplyvy na zdravie ľudí a životné prostredie. Úspora energie v budovách znižuje potrebu spaľovania fosílnych palív a tým aj znečistenie ovzdušia.
• Šetrenie prírodných zdrojov: Fosílne palivá sú obmedzené a neobnoviteľné zdroje energie. Úspora energie v budovách znižuje potrebu ich ťažby a spracovania, čím sa šetria tieto vzácne zdroje.

Ekonomické hľadisko

• Zvýšenie hodnoty nehnuteľností: Energeticky efektívne budovy s nízkou spotrebou energie sú zvyčajne atraktívnejšie pre kupujúcich a nájomcov, a preto môžu mať aj vyššiu hodnotu.
• Podpora tvorby pracovných miest: Investície do energetických úspor v budovách vedú k tvorbe nových pracovných miest v oblasti energetického auditu, inštalácie energeticky efektívnych technológií a údržby.
• Zníženie prevádzkových nákladov: Úspora energie v budovách vedie k priamemu zníženiu prevádzkových nákladov na vykurovanie, chladenie, osvetlenie a napájanie. To môže priniesť značné úspory pre majiteľov, prevádzkovateľov a obyvateľov budov.

Zaujímavosť: Viete, že aj nesprávne namontovaná strecha môže mať vplyv na prevádzkové náklady budovy? Spoznajte najčastejšie chyby pri montáži plechovej strechy. 

Sociálne hľadisko

• Zlepšenie tepelného komfortu: Energeticky efektívne budovy s dobrou izoláciou a tesnením dokážu udržiavať stabilnú vnútornú teplotu a znižovať prievan, čím sa zlepšuje tepelný komfort pre obyvateľov a znižuje sa riziko vzniku plesní a chorôb z vlhkosti.
• Zvýšenie dostupnosti bývania: Vysoké prevádzkové náklady na energie v budovách môžu predstavovať značnú záťaž pre domácnosti s nízkymi príjmami. Úspora energie v budovách sprístupňuje energeticky dostupné bývanie pre všetkých.
• Zlepšenie kvality ovzdušia v interiéroch: Energeticky efektívne budovy s dobrou ventiláciou a filtračnými systémami dokážu znížiť hladinu znečisťujúcich látok v ovzduší v interiéroch, čím sa zlepšuje kvalita ovzdušia a chráni sa zdravie ľudí.

Energetický certifikát nás má primäť k lepšiemu vnímaniu významu úspory energie. Úspora energie prináša environmentálne benefity, ekonomické a sociálne výhody. Vďaka týmto benefitom je úspora energie v budovách kľúčovou súčasťou trvalo udržateľného rozvoja a budovania lepšej budúcnosti pre budúce generácie.

Na čo slúži energetický certifikát?

Energetický certifikát je dokument, ktorý hodnotí energetickú hospodárnosť budovy. Inými slovami, ukazuje, ako energeticky efektívna je daná budova a koľko energie potrebuje na prevádzku.

Informácia o spotrebe energie

Certifikát informuje majiteľa, prevádzkovateľa a potenciálnych kupujúcich alebo nájomníkov o tom, koľko energie budova spotrebuje na vykurovanie, chladenie, ohrev teplej vody, v prípade iných ako rodinných a bytových domov aj osvetlenie a vetranie.

Zaradenie do energetických tried

Budovy sa na základe spotreby energie zaraďujú do energetických tried od A (najlepšia) po G (najhoršia). Táto informácia umožňuje porovnať energetickú náročnosť rôznych budov a zvážiť ich pri kúpe, prenájme alebo rekonštrukcii.

Podpora energetických úspor

Energetický certifikát môže slúžiť ako motivácia pre majiteľov a prevádzkovateľov budov, aby zrealizovali energetické úspory a znížili tak spotrebu energie a prevádzkové náklady.

Plnenie legislatívnych požiadaviek

Vystavenie energetického certifikátu je povinné pri predaji, prenájme alebo kolaudácii budovy. Vaše povinnosti, vyplývajúce zo zákona, si rozoberieme nižšie v článku. 

Získanie dotácií

V niektorých prípadoch môže energetický certifikát slúžiť ako podmienka pre získanie dotácií na energetické úspory v budovách v programe Plán obnovy.

Zvýšenie hodnoty nehnuteľnosti

Energeticky efektívne budovy s nízkou spotrebou energie sú zvyčajne atraktívnejšie pre kupujúcich a nájomcov, a preto môžu mať aj vyššiu hodnotu.

Zákon o energetickej hospodárnosti budov

V mnohých krajinách je vystavenie energetického certifikátu povinné pri rôznych právnych úkonoch s budovami, ako je predaj, prenájom alebo kolaudácia.

Na Slovensku túto problematiku upravuje Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a jeho novely (Zákon č. 300/2012 Z. z., Zákon č. 378/2019 Z. z., vyhlášky MDV SR č. 35/2020 Z. z., ktorou sa menia a dopĺňajú vyhlášky MDVRR SR č. 364/2012 Z. z. a č. 324/2016 Z. z.).

Hlavné ustanovenia zákona č. 555/2005:

• Definuje pojmy: Zákon definuje kľúčové pojmy ako sú energetický certifikát, energetická trieda budovy, potreba energie, primárna energia a významná obnova budovy.
• Stanovuje požiadavky na energetickú hospodárnosť budov: Zákon stanovuje minimálne požiadavky, ktoré musia byť splnené pri novostavbách, rekonštrukciách a pri významných obnovách budov. Tieto požiadavky sa vyjadrujú formou maximálnej hodnoty energetickej potreby na meter štvorcový úžitkovej plochy za rok (kWh/m2/rok).
• Ustanovuje povinnosť vystaviť energetický certifikát: Zákon ukladá povinnosť vystaviť energetický certifikát pri predaji, prenájme alebo kolaudácii budovy. 
• Špecifikuje povinnosti vlastníka budovy: Okrem povinnosti zabezpečiť si energetický certifikát zákon špecifikuje povinnosti vlastníka budovy aj v prípade, ak ide o rozostavanú stavbu, alebo sa so stavbou ešte nezačalo, ale už je zhotovená projektová dokumentácia.
• Ustanovuje povinnosť informovať o energetickej hospodárnosti: Reklamné materiály pri predaji alebo prenájme budovy musia obsahovať informácie o energetickej triede budovy a o jej celkovej ročnej spotrebe energie. 
• Špecifikuje podmienky na získanie dotácie a príspevku: Dočítate sa v ňom, aké sú podmienky pre získanie dotácie na výskum a vývoj v oblasti energetickej hospodárnosti a na urýchlenie zvyšovania energetickej hospodárnosti budov. Príspevok je možné získať na zateplenie rodinného domu. 
• Ustanovuje sankcie za nedodržanie povinností: Nedodržanie legislatívnych povinností v oblasti energetickej hospodárnosti budov môže mať za následok pokuty.

Vyhláška MDV SR č. 35/2020 Z. z., ktorou sa menia a dopĺňajú vyhlášky MDVRR SR č. 364/2012 Z. z. a č. 324/2016 Z. z., je dôležitým dokumentom v oblasti energetickej hospodárnosti budov na Slovensku. Táto vyhláška, ktorá nadobudla účinnosť 10.03.2020, priniesla viacero zmien.

Medzi najvýznamnejšie zmeny patria:

• Zmena metodiky výpočtu energetickej potreby budov: Vyhláška zavádza aktualizovanú metodiku výpočtu energetickej potreby budov, ktorá zohľadňuje najnovšie poznatky a trendy v oblasti energetickej efektívnosti.
• Zavedenie požiadaviek na energetickú hospodárnosť pre obnovu budov: Vyhláška stanovuje minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť pri obnove budov, čím sa má prispieť k znižovaniu ich spotreby energie.
• Rozšírenie rozsahu budov, pre ktoré je povinné vystaviť energetický certifikát: Vyhláška rozširuje rozsah budov, pre ktoré je povinné vystaviť energetický certifikát. To znamená, že energetický certifikát musia mať aj niektoré typy budov, ktoré ho predtým povinné nemali.
• Upresnenie obsahu energetického certifikátu: Vyhláška upresňuje obsah energetického certifikátu a informácie, ktoré v ňom musia byť uvedené.
• Zmena požiadaviek na energetický audit: Vyhláška mení požiadavky na energetický audit, čím sa má zaručiť jeho vyššia kvalita a spoľahlivosť.

V Európskej únii je nadradeným legislatívnym aktom Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2010/31/EU o energetickej hospodárnosti budov. Od 1. januára 2021 Slovensko v kontexte spomínanej legislatívy EÚ prešlo na energetickú triedu A0, čo je úroveň výstavby budov s takmer nulovou potrebou energie. To znamená, že všetky novostavby musia byť „ultranízkoenergetické“, resp. spadajúce do energetickej triedy A0. 

Energetické triedy budov – kategorizácie a prehľad

Energetická trieda budovy je hodnota, ktorá vyjadruje jej energetickú hospodárnosť na základe celkovej ročnej spotreby energie na vykurovanie, chladenie, prípravu teplej vody, vetranie a osvetlenie.

Energetické triedy budov sú označené písmenami od A po G, pričom každá trieda predstavuje určitú úroveň energetickej efektívnosti. 

Na účely výpočtu energetickej hospodárnosti sa budovy členia na tieto kategórie:

• Rodinné domy;
• Bytové domy;
• Administratívne budovy;
• Budovy škôl a školských zariadení;
• Budovy nemocníc;
• Budovy hotelov a reštaurácií;
• Športové haly a iné budovy určené na šport;
• Budovy pre veľkoobchodné služby a maloobchodné služby. 

TIP: Ak ste majiteľom chalupy alebo chaty, na ktorej trávite všetok voľný čas, určite vám záleží na tom, aby dobre vyzerala. Niekedy stačia drobné úpravy – nový plot, nová farba na drevené rámy okien a okenice a pod. 

Kategorizácia budov do energetických tried nám prináša dva základné pojmy: celková potreba energie a primárna energia.

Celková potreba energie 

Celková potreba energie vyjadruje celkové množstvo energie, ktoré je dodané do budovy na pokrytie jej energetických potrieb. Zahŕňa energiu na vykurovanie, chladenie, prípravu teplej vody, osvetlenie a pohon zariadení.  

Celková potreba energie hovorí o tom, koľko objekt potrebuje na svoju štandardnú prevádzku. Inými slovami, koľko minie energie. Ak postavíte lepšie, míňate menej. Ak postavíte horšie, míňate viac.

Škála energetických tried celkovej potreby energie budovy v kWh/(m2 . a)

Kategórie budov	Triedy energetickej hospodárnosti budov
	A	B	C	D	E	F	G
rodinné domy	≤ 55	56–110	111–165	166–220	221–275	276–330	> 330
bytové domy	≤ 40	41–79	80–119	120–158	159–198	199–237	> 237
administratívne budovy	≤ 62	63–124	125–186	187–247	248–309	310–371	> 371
budovy škôl a školských zariadení	≤ 43	44–86	87–129	130–172	173–215	216–258	> 258
budovy nemocníc	≤ 103	104–205	206–307	308–409	410–511	512–614	> 614
budovy hotelov a reštaurácií	≤ 94	95–187	188281	282–374	375–468	469–561	> 561
športové haly a iné budovy určené na šport	≤ 60	61–120	121–180	181–240	241–300	301–360	> 360
budovy pre veľkoobchodné služby a maloobchodné služby	≤ 108	109–214	215–322	323–428	429–536	537–642	> 642

Primárna energia 

Primárna energia je celková energia potrebná na to, aby sa do budovy dostala užitočná energia, ktorú reálne spotrebujete. Zohľadňuje sa pri nej celý energetický reťazec, od ťažby a spracovania primárnych zdrojov energie (ropa, zemný plyn, uhlie) cez ich premenu na energiu v elektrárňach a teplárňach, straty pri transporte a distribúcii, až k samotnému dodaniu energie do budovy. 

Primárna energia je tiež dôležitým ukazovateľom vplyvu budovy na životné prostredie a využívania obnoviteľných zdrojov.

Škála energetických tried globálneho ukazovateľa – primárna energia v kWh/(m2. a)

Kategórie budov	Triedy energetickej hospodárnosti budov
	A0*)	A1	B	C	D	E	F	G
rodinné domy	≤ 54	55–108	109–216	217–324	325–432	433–540	541–648	> 648
bytové domy	≤ 32	33–63	64–126	127–189	190–252	253–315	316–378	> 378
administratívne budovy	≤ 61	62–122	123–244	245–366	367–488	489–610	611–732	> 732
budovy škôl a školských zariadení	≤ 34	35–68	69–136	137–204	205–272	273–340	341–408	> 408
budovy nemocníc	≤ 98	99–196	197–392	393–588	589–784	785–980	981–1176	>1176
budovy hotelov a reštaurácií	≤ 82	83–164	165–328	329–492	493–656	657–820	821–984	> 984
športové haly a iné budovy určené na šport	≤ 46	47–92	93–184	185–276	277–368	369–460	461–552	> 552
budovy pre veľkoobchodné služby a maloobchodné služby	≤ 107	108–214	215–428	429–642	643–856	857–1070	1071–1284	>1284

Vzťah medzi celkovou potrebou energie a primárnou energiou

Množstvo primárnej energie potrebnej na výrobu a dodávku celkovej energie potrebnej na pokrytie energetických potrieb budovy závisí od typu zdroja energie a od účinnosti jej premeny a transportu. 

Všeobecne platí, že čím je energetická hospodárnosť budovy lepšia, tým je aj pomer primárnej energie k celkovej potrebe energie nižší. To znamená, že na pokrytie energetických potrieb budovy je potrebných menej primárnych zdrojov energie, čím sa znižuje dopad budovy na životné prostredie.

Čo ovplyvňuje energetickú hospodárnosť budovy?

Energetická hospodárnosť označuje, aké množstvo energie potrebujete pri bežnom užívaní nehnuteľnosti. Energetickú hospodárnosť rodinného domu ovplyvňuje:

• kategória budovy;
• veľkosť a tvar budovy;
• poloha a orientácia budovy a vplyv vonkajších klimatických podmienok na vnútorné prostredie, najmä vplyv teploty vzduchu, vetra a slnečného žiarenia;
• použitý stavebný materiál, izolačný systém, výplne otvorov a pod. (inak sa posudzujú kvalitné dvere, ktoré tesnia, ako staré dvere, ktoré môžu za úniky tepla);
• energetické vybavenie, typ a výkon vykurovacieho systému a systém zásobovania teplou vodou;
• prirodzené vetranie, najmä vplyv tepelných strát na vnútorné prostredie;
• fyzický stav budovy;
• ostatné faktory, ktoré ovplyvňujú spotrebu energie v budove.

Ak ide o iné ako rodinné domy a bytové domy, zohľadňuje sa aj:

• miestne pomery, najmä vplyv susedných budov;
• zabudované osvetľovacie zariadenie;
• pasívny solárny systém a solárna ochrana;
• klimatizačný systém.

Vyššie spomenuté faktory ovplyvňujú výpočet a ak je niečo z uvedeného nespĺňa požiadavky normy, vtedy to priamo ovplyvňuje zatriedenie budovy do energetickej triedy. Výsledné číslo ovplyvňuje aj zdroj energie, ktorý má pridelený koeficient. Čím je vyšší, tým je zdroj energie pre životné prostredie škodlivejší. Napríklad: 

• fotovoltika – 0,0;
• kotol spaľujúci drevo – 0,1;
• kotol na drevenú štiepku – 0,15;
• kotol na drevené palety – 0,2;
• plyn – 1,1;
• elektrina – 2,2.

Kto potrebuje energetický certifikát?

Energetický certifikát na Slovensku potrebuje každý vlastník budovy, developer a stavebné firmy, ktoré sú po výstavbe nehnuteľnosti jej priamym majiteľom. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na správcov verejných budov, v ktorých viac ako 250 m2 celkovej podlahovej plochy užíva orgán verejnej moci a verejnosť ich často navštevuje.  

Energetický certifikát by mal vlastniť aj každý bytový dom, kde je možné predať alebo dať do prenájmu samostatné časti. Prakticky neexistuje bytový dom, v ktorom by počas roka neprišlo k prenájmu alebo predaju bytu alebo nebytového priestoru. V zmysle zákona sa pod samostatnou časťou rozumie aj byt, aj nebytový priestor. 

Ktoré budovy musia mať energetický certifikát? 

Podľa zákona o energetickej hospodárnosti budov sa energetická certifikácia vyžaduje na tieto kategórie budov:

• rodinné domy;
• bytové domy;
• administratívne budovy;
• budovy nemocníc;
• budovy hotelov a reštaurácií;
• športové haly a iné budovy určené na šport;
• budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby;
• ostatné nevýrobné budovy spotrebujúce energiu.

Energetická certifikácie nie je povinná pre:

• historické budovy, kostoly, pamiatky;
• priemyselné haly a sklady;
• dielne a nebytové poľnohospodárske budovy;
• obytné budovy so sezónnym využívaním menej ako 4 mesiace v roku;
• samostatne stojace budovy s úžitkovou plochou menšou ako 50 m2.

Ako je to s budovami so zmiešaným účelom?

Čo v prípade, že ide o výrobné a skladové priestory, ktoré nepotrebujú energetický certifikát, ale súčasťou týchto budov sú aj kancelárske priestory? Energetická certifikácia budov so zmiešaným účelom sa riadi rovnakými princípmi ako certifikácia bežných budov, s ohľadom na špecifiká rôznych typov užívania v rámci jednej stavby.

Budova so zmiešaným účelom sa zaraďuje do kategórie 9 – Ostatné nevýrobné budovy spotrebujúce energiu. Pri výpočte energetickej náročnosti sa zohľadňuje:

• Percentuálny podiel jednotlivých častí: Každá časť budovy s odlišným účelom užívania (napr. administratívna, obchodná, skladové priestory) sa posudzuje samostatne a jej percentuálny podiel z celkovej podlahovej plochy sa zohľadňuje pri výpočte.
• Energetická hospodárnosť jednotlivých častí: Energetická náročnosť každej časti sa vypočíta samostatne podľa príslušnej metodiky pre daný typ užívania (napr. pre obytnú časť podľa metodiky pre rodinné domy, pre administratívnu časť podľa metodiky pre administratívne budovy).
• Vážený priemer: Celková energetická náročnosť budovy sa vypočíta ako vážený priemer energetickej náročnosti jednotlivých častí, s použitím ich percentuálnych podielov ako váhových faktorov.

Na základe výpočtu sa potom budova so zmiešaným účelom zaradí do jednej z energetických tried (A–G). Energetický certifikát pre budovu so zmiešaným účelom musí obsahovať informácie o energetickej náročnosti každej z jej častí s odlišným účelom užívania. V certifikáte sa uvedie aj celková energetická trieda budovy, ktorá je vypočítaná ako vážený priemer energetických tried jednotlivých častí.

Kedy je potrebný energetický certifikát?

Už vieme, kto je povinný vlastniť EC, aj na aké budovy a nehnuteľnosti sa táto povinnosť vzťahuje. Ak ste si však teraz uvedomili, že váš rodinný dom, v ktorom bývate už viac ako 30 rokov, certifikáciu nemá, neprepadajte panike. V zákone o energetickej hospodárnosti budov je presne vymedzené, kedy a v akých situáciách si musíte certifikát zaobstarať.

Pri predaji alebo prenájme budovy:

• Predávajúci: Je povinný predložiť kupujúcemu platný energetický certifikát pred uzatvorením kúpnej zmluvy.
• Prenajímateľ: Je povinný predložiť nájomcovi platný energetický certifikát pred uzatvorením nájomnej zmluvy.
• Táto povinnosť vám vzniká aj vtedy, ak predávate alebo prenajímate iba časť budovy.

Pri kolaudácii novostavby:

• Vlastník novostavby je povinný predložiť kolaudačnej komisii platný energetický certifikát.

Pri rekonštrukcii alebo významnej obnove budovy:

• Vlastník budovy je povinný vyhotoviť energetický certifikát a predložiť ho orgánu štátneho dozoru nad výstavbou, ak rekonštrukcia alebo významná obnova ovplyvní energetickú hospodárnosť budovy.
• Významnou obnovou budovy sú stavebné úpravy existujúcej budovy, ktorými sa vykonáva zásah do jej obalovej konštrukcie v rozsahu viac ako 25 % jej plochy, najmä zateplením obvodového plášťa, strešného plášťa a výmenou pôvodných otvorových výplní. Za významnú obnovu sa nepovažuje napríklad rekonštrukcia kúpeľne či kuchyne v rozsahu výmeny nábytku a obkladu. 

TIP: Omrzela vás vaša stará kúpeľňa? Chcelo by to niečo nové, moderné, pohodlné? Pred prestavbou sa určite zaujímate o to, čo takáto rekonštrukcia obnáša a na čo si pri rekonštrukcii kúpeľne dať pozor.

Pri žiadosti o dotáciu na zateplenie:

• Vlastník budovy je povinný predložiť energetický certifikát pôvodného stavu objektu a následne aj certifikát po rekonštrukcii, ak chce získať dotáciu z Plánu obnovy. Veľkým benefitom je to, že od výšky dosiahnutých úspor sa odvíja aj výška dotácie.

V iných prípadoch:

• Energetický certifikát môže byť potrebný aj v iných prípadoch, napríklad pri dedení, zámene či súdnom spore o budovu.

Výhody a nevýhody energetického certifikátu

Energetický certifikát je akýmsi vysvedčením budovy, ktorý ukazuje, akú celkovú spotrebu energie si budova vyžaduje. Na Slovensku ho podľa zákona o energetickej hospodárnosti budov potrebuje každá novostavba, rekonštruovaná budova i nehnuteľnosť na predaj či prenájom od 1. 1. 2008. Aj energetická certifikácia má svoje výhody a nevýhody. 

Výhody energetického certifikátu

Energetický certifikát prináša prehľad o energetickej náročnosti budovy a motivuje k jej zlepšeniu, čím šetrí peniaze a znižuje dopad na životné prostredie. Aké sú ďalšie výhody?

Informácie o energetickej hospodárnosti

Energetický certifikát poskytuje kupujúcemu, nájomcovi alebo inému záujemcovi o budovu komplexné informácie o jej energetickej náročnosti. Tieto informácie mu umožňujú porovnať energetickú hospodárnosť rôznych budov a zvoliť si takú, ktorá je pre jeho potreby najvhodnejšia a zároveň šetrnejšia k životnému prostrediu.

Zvýšenie transparentnosti trhu s nehnuteľnosťami

Energetické certifikáty prispievajú k transparentnosti trhu s nehnuteľnosťami, pretože umožňujú kupujúcim a nájomcom informované rozhodovanie o kúpe alebo prenájme budovy.

Motivácia k zlepšeniu energetickej hospodárnosti

Vlastníci budov, ktorí vidia nízku energetickú triedu svojej budovy v energetickom certifikáte, sú motivovaní k investovaniu do opatrení na zlepšenie jej energetickej hospodárnosti. To môže viesť k zníženiu spotreby energie, zníženiu prevádzkových nákladov a zníženiu dopadu na životné prostredie.

Podpora obnoviteľných zdrojov energie

Energetické certifikáty zohľadňujú aj využívanie obnoviteľných zdrojov energie v budove, čím motivujú vlastníkov k ich zavádzaniu a podpore trvalo udržateľnej energetiky.

Zníženie emisií CO2

Zlepšovanie energetickej hospodárnosti budov, ku ktorému energetické certifikáty motivujú, vedie k zníženiu emisií CO2 a k zmierňovaniu dopadov klimatických zmien.

Regulačný súlad

V mnohých krajinách je energetický certifikát povinný pri predaji alebo prenájme nehnuteľnosti, čo pomáha zaistiť, že budovy spĺňajú legislatívne požiadavky.

Nevýhody energetického certifikátu

Energetický certifikát je povinnosť stanovená zákonom pre monitorovanie energetickej náročnosti budov a podporu úspory energie a zmiernenia dopadu na životné prostredie. Môže niečo takéto mať aj nevýhody? O niekoľkých vieme.

Náklady na vyhotovenie certifikátu

Vlastník budovy je povinný uhradiť náklady na vyhotovenie energetického certifikátu. Tieto náklady sa líšia v závislosti od veľkosti a typu budovy, ale v priemere sa pohybujú v desiatkach až stovkách eur.

Administratívna záťaž

Vlastník budovy je povinný predložiť energetický certifikát pri predaji, prenájme alebo kolaudácii budovy. To preňho môže znamenať administratívnu záťaž, najmä ak ide o staršie budovy, ktoré nemusia mať k dispozícii dostatočné informácie o ich energetickej hospodárnosti.

Možnosť falšovania

Energetické certifikáty sú vystavené v elektronickej alebo papierovej forme a je tak teoreticky možné ich sfalšovať. Na to však existujú bezpečnostné mechanizmy a kontroly, ktoré by mali zabrániť zneužitiu certifikátov.

Nedostatočná informovanosť

Niektorí kupujúci a prenajímatelia nemusia vedieť o existencii energetických certifikátov alebo o tom, ako ich čítať. To môže viesť k tomu, že informácie o energetickej hospodárnosti nebudú zohľadnené pri rozhodovaní o kúpe alebo prenájme budovy.

Ako môžete získať energetický certifikát?

Získanie energetického certifikátu je relatívne jednoduchý proces, ktorý prináša viacero výhod pre vlastníka budovy, kupujúceho, nájomcu aj životné prostredie. Pripravte sa na tieto kroky:

1. Kontaktujte oprávnenú osobu schválenú Slovenskou komorou stavebných inžinierov: Pri výbere osoby je dôležité zvážiť jej skúsenosti, referencie a cenu.
2. Poskytnite požadované informácie a dokumenty: Oprávnená osoba bude od vás potrebovať informácie a dokumenty, ktoré sú potrebné k vypracovaniu certifikátu. Môžu ju zaujímať:

1. • Základné údaje o budove – typ budovy, adresa, rok kolaudácie alebo rok poslednej významnej obnovy, počet osôb trvalo využívajúcich budovu a pod.
   • Fotodokumentácia – detailné fotografie exteriéru budovy z rôznych strán, fotografie kotla a vykurovacieho systému, fotografie okien, dverí a ostatných výplňových otvorov, fotografie rozvodov teplej vody a vetrania, v prípade potreby aj fotografie interiéru a pod.
   • Projektová dokumentácia – pôdorysy jednotlivých podlaží, zvislé rezy budovou, pohľady na budovu, situácia vrátane susediacich budov a pod.
   • Skladba obvodového plášťa – podrobný popis skladby obvodovej steny, soklovej steny, strechy, podláh a konštrukcií v styku s nevykurovanými priestormi, vedenie použitých materiálov, hrúbok a izolačných vlastností.
   • Výplňové konštrukcie – podrobný popis okien, dverí a presklených stien, uvedenie materiálu, typu zasklenia (napr. izolačné trojsklo), profilu a izolačných vlastností.
   • Vykurovanie – typ a značka kotla, druh paliva (napr. plyn, koks, drevo), opis vykurovacieho systému (radiátory, podlahové kúrenie). Ak sú v budove použité aj iné zdroje energie na vykurovanie (napr. solárne panely), aj ich typ a kapacita.
   • Ohrev teplej vody – typ ohrievača teplej vody (elektrický, plynový, bojler), kapacita ohrievača.
   • Elektrorozvody a klimatizácia – popis elektroinštalácie v budove, klimatizácia, jej typ a kapacita.
2. Obhliadka budovy (v závislosti od typu budovy): Oprávnená osoba v niektorých prípadoch vykoná obhliadku budovy, aby získala presné informácie o jej stave a technických parametroch.
3. Vypracovanie a vydanie energetického certifikátu: Po zhromaždení všetkých potrebných informácií a dokumentov oprávnená osoba vypracuje energetický certifikát. Certifikát bude obsahovať informácie o energetickej náročnosti budovy, jej zaradenie do energetickej triedy a odporúčania na zlepšenie energetickej hospodárnosti.

Kto vydáva energetický certifikát?

V poslednej dobe sa množia prípady falšovania energetických certifikátov. Nepoctiví vydavatelia zneužívajú povinnosť vlastníkov budov mať platný energetický certifikát pri predaji, prenájme alebo kolaudácii a snažia sa im predať falošné certifikáty za nižšiu cenu.

Energetický certifikát si nechajte vyhotoviť len od oprávnených osôb. Energetický certifikát môže vydávať len oprávnená osoba, ktorá má na to odbornú spôsobilosť a osvedčenie od Slovenskej komory stavebných inžinierov (SKSI).

Koľko stojí energetický certifikát?

Energetický certifikát vám vydajú do 1–2 týždňov. Cena sa pohybuje v rozmedzí od 100 € za byt, 160 € za rodinný dom – 1000 eur v závisí od veľkosti posudzovanej budovy. Rodinný dom bude mať spravidla nižšiu cenu ako bytový dom alebo administratívna budova.

Rozhoduje aj zložitosť budovy. Čím je budova zložitejšia (napr. atypická konštrukcia, rôzne zdroje energie), tým bude cena certifikátu vyššia. V niektorých prípadoch je potrebná aj obhliadka budovy, ktorá sa premietne do ceny. Ceny sa môžu líšiť aj v závislosti od regiónu.

Platnosť energetického certifikátu

Platnosť energetického certifikátu je najviac 10 rokov v prípade, že na stavbe počas tohto obdobia nevykonáte rekonštrukciu meniacu jej energetickú úspornosť.

Čo obsahuje energetický certifikát?

Energetický certifikát obsahuje údaje o energetickej náročnosti budovy, ktoré vyjadrujú spotrebu energie na vykurovanie, chladenie, ohrev vody, vetranie a osvetlenie. Súčasťou certifikátu sú však aj ďalšie informácie o budove a jej energetickej náročnosti. 

Základné informácie:

• Číslo energetického certifikátu pridelené v systéme INFOREG–EC. 
• Opis budovy a jej presná adresa.
• Účel spracovania (novostavba, významná obnova, predaj).
• Fotografia budovy od verejnej komunikácie v čase obhliadky.
• Celková podlahová plocha v m2 (z vonkajších rozmerov).
• Meno a priezvisko oprávnenej osoby, ktorá certifikát vyhotovila.
• Podpis a pečiatka oprávnenej osoby.
• Dátum vydania a doba platnosti certifikátu.

Výsledky výpočtu a zaradenie do energetickej triedy:

• Kategória budovy.
• Minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť.
• Numerické hodnoty vyjadrujúce energetickú náročnosť budovy.
• Zaradenie do jednej z energetických tried pre celkovú potrebu energie a primárnu energiu (A – najnižšia, G – najhoršia).

Technické a energetické charakteristiky budovy:

• Popis stavebných konštrukcií a použitých materiálov.
• Využívané zdroje energie.
• Technické parametre vykurovania, chladenia, vetrania a osvetlenia.
• Energetické vlastnosti okien a dverí.

Údaje o ročnej spotrebe energie:

• Množstvo energie spotrebovanej na vykurovanie, chladenie, vetranie, prípravu teplej vody a osvetlenie.
• Rozdelenie spotreby energie podľa jednotlivých zdrojov energie.

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov:

• Množstvo energie z obnoviteľných zdrojov (napr. solárna energia, biomasa) použitej v budove.
• Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energie.

Prílohy:

• Podrobný popis technických a energetických nedostatkov budovy.
• Odporúčania na zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy (ak je to ekonomicky efektívne).
• Správa obsahujúca vstupné údaje, údaje o vlastnostiach stavebných konštrukcií a technických systémov, čiastkové a konečné výsledky výpočtu.
• Energetický štítok s grafickým znázornením energetickej triedy budovy. V energetickom štítku je zhrnutie energetického certifikátu. Musí sa nachádzať na nápadnom, jasne viditeľnom mieste. Toto platí pre budovu s výmerou nad 500 m2, ktorú verejnosť často navštevuje – bytovky, obchodné centrá, administratívne budovy, športové haly a pod.; a pre budovy, kde viac ako 250 m2 využíva orgán verejnej moci a verejnosť ju často navštevuje.

Energetický certifikát je verejný dokument a jeho kópia by mala byť dostupná kupujúcim alebo nájomcom budovy. Informácie uvedené v energetickom certifikáte je dôležité zvážiť pri rozhodovaní o kúpe, prenájme alebo rekonštrukcii budovy.

Pokuty v súvislosti s energetickým certifikátom

Dozor nad plnením povinností vyplývajúcich zo zákona o energetickej hospodárnosti budov vykonáva Štátna energetická inšpekcia. Pravdepodobne aj vám napadla otázka, čo v prípade, keď nevlastníte energetický certifikát? Inšpekcia vám môže uložiť pokutu od 500 € do 3000 €. 

Inšpekcia je oprávnená kontrolovať splnenie povinnosti a udeliť pokutu v nasledujúcich prípadoch:

• ak nie je v budove na nápadnom mieste vystavený energetický štítok – týka sa to budovy s plochou viac ako 500 m2 a ktorú verejnosť často navštevuje, teda rôzne administratívne budovy, obchodné centrá, ale aj bytové domy;
• ak nie je v budove na nápadnom mieste vystavený energetický štítok – týka sa to budov, kde využíva viac ako 25 m2 orgán verejnej moci a ktorú verejnosť často navštevuje;
• ak majiteľ budovy neodovzdá platný energetický certifikát novému vlastníkovi pri predaji budovy;
• ak majiteľ budovy neodovzdá kópiu platného energetického certifikátu nájomcovi nehnuteľnosti;
• ak majiteľ budovy neodovzdá projektové energetické hodnotenie novému nadobúdateľovi budovy pri jej predaji pred začatím výstavby budovy alebo rozostavanej budovy;
• ak majiteľ budovy neuschová energetický certifikát po celý čas jeho platnosti;
• neuvedie ako súčasť zverejnenej ponuky na predaj alebo prenájom budovy alebo jej samostatnej časti aj ukazovateľ jej integrovanej energetickej hospodárnosti z energetického certifikátu.

Ako zlepšiť energetickú hospodárnosť budovy?

Existuje mnoho spôsobov, ako zlepšiť energetickú hospodárnosť budovy a znížiť tak spotrebu energie a prevádzkové náklady. Čo môžete urobiť?

Znížte tepelné straty 

Tepelná izolácia zabraňuje úniku tepla z budovy v zime a prenikaniu tepla v lete, čím sa znižuje potreba vykurovania a klimatizácie. Zvážte preto zateplenie obvodových stien, rekonštrukciu strechy a podláh. 

Staré okná a dvere môžu byť netesné a viesť k značným tepelným stratám. Ich výmena za energeticky efektívne okná a dvere s kvalitným zasklením môže výrazne zlepšiť energetickú bilanciu budovy.

Aj malé praskliny a otvory v obvodovom plášti budovy môžu viesť k úniku tepla. Dôkladné utesnenie všetkých škár a dier môže priniesť značné úspory energie.

Zlepšite vykurovací systém

Vymeňte starý kotol za moderný kondenzačný kotol. Kondenzačné kotly sú efektívnejšie ako staré kotly a dokážu využiť aj energiu z kondenzátu spalín, čím sa znižuje spotreba paliva a emisie CO2.

Inštalácia termostatov a regulačných systémov umožňuje presné riadenie teploty v jednotlivých miestnostiach, čím sa zabraňuje zbytočnému vykurovaniu prázdnych alebo málo využívaných miestností.

Pravidelné kontroly a údržba vykurovacieho systému zabezpečujú jeho optimálnu prevádzku a minimalizujú straty energie.

Energetickú hospodárnosť budovy môžete zlepšiť aj rekuperáciou tepla. Rekuperácia tepla umožňuje spätne získavať teplo z odpadového vzduchu a využiť ho na ohrev čerstvého privádzaného vzduchu.

Využívajte obnoviteľné zdroje energie

Solárne panely premieňajú slnečné žiarenie na elektrickú energiu, ktorá sa môže využiť na pokrytie spotreby energie v domácnosti. Tepelné čerpadlá zas využívajú energiu z okolitého prostredia na vykurovanie a chladenie budovy. Sú energeticky efektívne a šetrné k životnému prostrediu. Zvážte biomasu, ako napríklad drevo alebo pelety, ako ekologické palivo pre vykurovanie budovy.

Pred realizáciou akýchkoľvek opatrení na zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy je dôležité vykonať energetický audit, ktorý vám pomôže identifikovať najväčšie slabé stránky budovy a navrhnúť najefektívnejšie riešenia.

Na záver

Energetický certifikát je dôležitý dokument, ktorý informuje o energetickej hospodárnosti budovy. Vlastník budovy je povinný vyhotoviť energetický certifikát v rôznych situáciách, ako je predaj, prenájom, kolaudácia, rekonštrukcia, či žiadosť o dotáciu. Dodržiavaním týchto povinností môžete prispieť k zlepšeniu energetickej hospodárnosti budov a k trvalo udržateľnej budúcnosti.

Ako? Energetický certifikát vám pomôže identifikovať slabé stránky budovy z hľadiska energetickej hospodárnosti a navrhnúť vhodné opatrenia na jej zlepšenie. Týmto spôsobom môžete znížiť spotrebu energie a ušetriť peniaze na prevádzkových nákladoch. Znížením spotreby energie prispievate tiež k ochrane životného prostredia a znižovaniu emisií skleníkových plynov.

Energeticky efektívna budova je teplejšia v zime a chladnejšia v lete, čím sa zvyšuje komfort bývania. A v neposlednom rade, energeticky efektívna budova má vyššiu hodnotu na realitnom trhu.

 

Článok sme pre vás pripravili v spolupráci s:

PoctiveSEO: Zoznámte sa so SEO a naučte sa ho využiť vo svoj prospech: Od základov po najdôležitejšie faktory

Autor: Eva Dedinská, Skúsená SEO copywriterka a autorka 9 kníh

---

by Prv_certIF258

Euro 7: Dohoda o nových pravidlách EÚ na zníženie emisií z cestnej dopravy

---

by Prv_certIF258